Mesiac

Uhlová a fyzická veľkosť

Veľkosť pozorovaného objektu môžeme merať ako uhlovú (veľkosť uhla, ktorý od oka zvierajú rozmery zorného poľa, ktoré objekt zaberá) alebo fyzickú (reálna veľkosť, meraná napr. v metroch). Čo sa týka ľudského vnímania, tieto dva pojmy sú značne odlišné. Ak napríklad vidíme dva známe identické predmety vo vzdialenostiach 5 a 10 metrov, vzdialenejší objekt zaberá o polovicu menší zorný uhol, ako bližší predmet, ale zvyčajne ho nevnímame ako polovičnej veľkosti. A obrátene, ak má vzdialenejší objekt rovnakú uhlovú veľkosť, vnímame ho ako väčší. Hlavnou otázkou v súvislosti s ilúziou Mesiaca je, či sa Mesiac na horizonte javí väčší kvôli tomu, že uhlová veľkosť sa zdá väčšia, alebo preto, že sa zdá väčšia jeho fyzická veľkosť; či kombináciou oboch. V súčasnosti v tomto bode neexistuje žiaden jasný spoločný súhlas.

Historicky najznámejšia alternatíva k teórií „zdanlivej vzdialenosti“ je teória „relatívnej veľkosti“. Podľa nej vnímanie veľkosti objektu závisí nielen od jej veľkosti na sietnici, ale aj od veľkostí objektov v bezprostrednom vizuálnom okolí. V prípade ilúzie mesiaca, objekty v blízkosti vychádzajúceho či zapadajúceho mesiaca (teda horizont a objekty na ňom) vyjavujú jemné detaily, ktoré spôsobujú, že Mesiac pôsobí ako veľký. Oproti tomu je Mesiac pri zenite obklopený rozsiahlou plochou prázdnej oblohy, vďaka čomu sa javí menši.Podľa hypotézy „uhla pozorovania“ ilúziu Mesiaca vytvárajú zmeny pozície očí v hlave, sprevádzajúce zmeny vo výške Mesiaca. Toto vysvetlenie, kedysi obľúbené, stratilo podporu.

Magnetické pole

Oproti Zemi má Mesiac veľmi slabé magnetické pole. Zatiaľ čo časť mesačného magnetizmu je považovaná za jeho vlastný (ako pásmo mesačnej kôry nazývané Rima Sirsalis), je možné, že zrážka s inými nebeskými telesami jeho magnetické vlastnosti posilnila. To, či teleso slnečnej sústavy bez atmosféry ako Mesiac môže získať magnetizmus vďaka dopadom komét a asteroidov, je dlhotrvajúcou vedeckou otázkou. Magnetické merania môžu poskytnúť tiež informácie o veľkosti a elektrickej vodivosti mesačného jadra – tieto výsledky by vedcom pomohli lepšie porozumieť pôvodu Mesiaca. Napríklad, pokiaľ by sa ukázalo, že jadro obsahuje viac magnetických prvkov (ako je železo) ako Zem, ubralo by to teórii veľkého impaktu na vierohodnosti (aj keď sú tu alternatívne vysvetlenia, podľa ktorých by mesačná kôra mala tiež obsahovať menej železa).Mesiac má relatívne nevýznamnú a riedku atmosféru. Jedným zo zdrojov tejto atmosféry je odplyňovanie – uvoľňovanie plynov, napríklad radónu, ktorý pochádza hlboko z mesačného vnútra. Ďalším dôležitým zdrojom plynov je slnečný vietor, ktorý je rýchlo zachytávaný mesačnou gravitáciou.

Zauimavosti o mesiaci

1. Jeden deň na Mesiaci trvá približne 29,5 dní na Zemi. (Od východu Slnka po jeho západ).
2. Na Mesiac nevkročila ľudská noha už 41 rokov.
3. Náš Mesiac sa od nás vzďaľuje rýchlosťou 3,78 cm ročne.
4.Originálne nahrávky modulu Apollo 11 boli omylom vymazané a potom znovu obnovené.
5. Tvoj terajší mobil má väčší výpočtový výkon ako mali počítače modulu Apollo 11.
6. Ak by ste k mesiacu vyrazili autom rýchlosťou 95km/h trvalo by vám to šesť mesiacov.
7. Neil Armstrong a Buzz Aldrin nechali na mesiaci jednu z Gagarinových medaílií ako znak úcty a rešpektu.
8. Mesiac nemá okrúhly tvar, je skôr vajcovitý.
9. Zo šiestich vlajok, ktoré boli zapichnuté na Mesiaci ešte stále 5 stojí.
10. Vlajky, ktoré tam boli umiestnené už kvôli radiacií vybledli.
11. Buzz Aldrin bol prvý človek, ktorý sa na mesiaci vyčúral.
12.Poslanie muža na Mesiac a zabitie muža (Usama Bin Ladin) stálo vládu USA približne rovnaký čas a finančné prostriedky. 10 rokov a 100 miliónov dolárov.