Mesiac

Pôvod

Sklon mesačnej orbity robí možnosť, že by sa Mesiac vytvoril spolu so Zemou, alebo že by bol zachytený neskôr, nepravdepodobnou. Jeho pôvod je predmetom mnohých vedeckých debát. Jedna z dávnejších špekulácií – teória odtrhnutia predpokladala, že sa Mesiac odtrhol zo zemskej kôry vplyvom odstredivej sily, zanechávajúc za sebou dnešné oceánske dno ako jazvu. Tento koncept by však vyžadoval príliš rýchlu počiatočnú rotáciu Zeme. Niektorí si mysleli, že sa Mesiac sformoval inde a bol zachytený na terajšiu obežnú dráhu (teória zachytenia).

Iní dávali prednosť teórii spoločného vzniku, podľa ktorej vznikli Zem a Mesiac zhruba v rovnakom čase z akreačného disku. Táto teória však nevie vysvetliť nedostatok železa na Mesiaci. Ďalší navrhli, že sa Mesiac mohol sformovať z úlomkov zachytených na obežnú dráhu po kolízii asteroidov alebo planetesimál.V súčasnosti sa prijíma Teória veľkého impaktu, podľa ktorej Mesiac pochádza z vyvrhnutého materiálu po kolízii formujúcej sa žeravej Zeme s planetesimálou veľkosti Marsu (pracovne nazývanou Theia).Geologické obdobia Mesiaca sú definované na základe datovania rôznych významných impaktov v mesačnej histórii. Slapové sily deformovali predtým žeravý Mesiac do tvaru elipsoidu s jeho hlavnou osou nasmerovanou k Zemi.

Pôvod Mesiaca bol odjakživa záhadou. Žiadná iná planéta v našej Slnečnej sústave sa nemôže pýšiť takýmto pozoruhodným satelitom. Merkúr ani Venuša nemajú vôbec žiadne mesiace, Mars má maličké nerovnomerné "akože" satelity, Pluto samo o sebe ani nie je planéta a ostatné obrie planéty majú svoje satelity neporovnateľne menšie ako sú oni samotné. Náš Mesiac je v porovnaní s veľkosťou Zeme ako materskej planéty najväčší. Hoci Mesiac pozorujeme už dlhé roky, žiadny vedec zatiaľ nedokázal s určitosťou určiť jeho pôvod. Doposiaľ boli najznámejšie tri teórie :
1. Mesiac bol kedysi časťou Zeme a istým spôsobom sa od nej oddelil. Táto teória sa považuje za najpravdepodobnejšiu. Ako potom ale vysvetlíme, že zloženie horniny Mesiaca obsahuje iné prvky a častice ako Zemská kôra ? Prečo je mesačná hornina viac "prepálená" ?
2. Mesiac sa sformoval na inom mieste vo vesmíre, až nakoniec zakotvil na obežnej dráhe Zeme, ktorá si ho pritiahla svojou gravitáciou - Táto teória by bola možná len za predpokladu, že by mala Zem dostatočnú gravitáciu na to, aby zastavila a stiahla na svoju obežnú dráhu teleso takých rozmerov, čo v súčasnosti nemá.
3. Mesiac sa sformoval spolu so Zemou už ako naša obežnica - tým pádom by ale musel mať rovnaké, alebo aspoň podobné zloženie, ako Zem.

Celkom nedávno však prišla skupina vedcov s novou teóriou, zvanou tzv."veľký stret". Podľa tejto teórie sa formujúca sa Zem zrazila s iným objektom, približne rovnakej veľkosti, ako je Zem. Z pozozstatkov vtedajšej Zeme a neznámeho telesa sa postupom času sformoval Mesiac. To by vysvetľovalo aj záhadu, prečo je mesačná hornina iného zloženia, nakoľko istá časť z jeho horniny pochádza z iného telesa ako zo Zeme. V posledných piatich rokoch vyspelá technológia a výkonnejšie počítače umožnili detailnejšie simulovať veľký stret. Táto teória siaha až niekde do počiatku vzniku našej Slnečnej sústavy. Veľké zemské jadro Merkúra môže naznačovať, že "niečo" jednoducho odtrhlo Merkúrov vonkajší plášť. Venuša so svojim zložením taktiež môže byť pozostatkom tejto kolízie. Obrovská vlna mohla vychýliť Urán na jeho terajšiu nepravidelnú obežnú dráhu a Plutov dvojník Cháron je pravdepodobne druhá polovica z vtedajšej väčšej planéty. Teraz si zoberme do úvahy ďalší zaujimavý fakt. Tim Swindle z Arizonskej univerzity podľa antikých záznamov a laserových odrážačov umiestnených na povrch Mesiaca astronautmi Apolla vypočítal, že Mesiac sa od zeme vzdiaľuje, a to o viac ako 2,5cm ročne. Pred viac ako 4 miliárdami rokov bol Mesiac k Zemi oveľa bližšie, podľa výpočtov až 15 krát. Momentálne je vzdialený približne 384 000km. Na počiatku bol vzdialený len niečo okolo 25 000km. Na oblohe sa preto javil 15x väčší ako ho vidíme dnes.

Odrážajúc sa od tejto teórie môžeme dedukovať ďalšie fakty. V prípade, ak Mesiac bol k Zemi skutočne bližšie, znamená to, že Zem musela rotovať rýchlejšie. Deň pravdepodobne trval len niekoľko hodín. William Hartmann z planetárneho inštitútu v Tuscone však nesúhlasí s touto teóriou. "Ak by sa Zem zrazila s iným telesom, vytvorilil by sa okolo nej prstence podobne, ako pri Saturne alebo Jupiteri. Navyše, ak by sa Zem zrazila s približne rovnako veľkou planétou, aj tak by z toho muselo vzniknúť oveľa väčšie teleso, ako je Mesiac" - tvrdí Hartmann.