Mesiac

Súčasnosť

Už niekoľko národov vyhlásilo koncepcie, že sa do niekoľkých rokov chystajú vrátiť na jeho povrch a postaviť tam prvú stálu základňu, ktorá by mala byť prvým krokom k celkovému využitiu a kolonizácii Mesiaca. Okrem Američanov, ktorí ako jediní na Mesiaci už boli a chystajú sa tam vrátiť do roku 2018[5] v rámci Programu Constellation, sa na Mesiac chystajú Rusi[6], Číňania[7], Japonci[8], Európania[9] a potenciálne aj Indovia[10].V hre je národná prestíž, ako aj obrovský ekonomický a surovinový potenciál Mesiaca, na ktorý by si mohli krajiny nárokovať. Na druhej strane je Mesiac podobne ako Antarktída pod správou OSN[11], takže prípadné pridelenie práva na ťažbu bude ešte veľmi diskutovanou témou.

Nakoľko sa podarí časový harmonogram splniť je otázkou peňazí respektíve škrtov, ktoré sa často v kozmických programoch objavujú. Už teraz je ale jasné, že nepôjde o projekt podobný Apollu, ktorý by mal za cieľ iba človeka na Mesiac dopraviť. Súčasná misia by mala za úlohu vytvoriť trvalú základňu na Mesiaci. Oproti minulým rokom situácia vyzerá lepšie. Na ihrisku o kolonizáciu sa objavilo hneď niekoľko hráčov a tak sa musia Američania poponáhľať, ak budú chcieť byť na Mesiaci opäť prví. Návrhy na väčšinu zariadení (obytnej časti, automatizovaných ťažobných strojov, dopravné prostriedky) sú väčšinou už hotové a množstvo z nich už prešlo fázou funkčného prototypu. Najväčšou prekážkou sú teda finančné nároky takéhoto podniku. Náklady sa odhadujú v rozmedzí rádovo stoviek miliárd dolárov (niektoré pramene uvádzajú 104, iné 500 – 800 miliárd dolárov)[12]. Celková presná suma je neznáma, ale je pomerne isté, že podobne ako pri projekte Apollo by bola investícia veľmi dobre zúročená a priniesla by väčší zisk (pri projekte Apollo sa odhaduje, že každý investovaný dolár sa americkej ekonomike vrátil 4x až 5x.

Iluzia mesiaca

Ilúzia veľkosti mesiaca je optická ilúzia, pri ktorej sa Mesiac blízko horizontu javí väčší, než keď vystúpi vyššie na oblohu. Tento klam sa vyskytuje tiež u Slnka a súhvezdí. Je známy už od staroveku, a bol zaznamenaný rôznymi kultúrami. Vysvetlenie tejto ilúzie je stále diskutabilné.Populárnou domnienkou – siahajúcou až k Aristotelovi do 4. storočia pred Kr.- je, že Mesiac vidíme pri horizonte väčší kvôli zväčšujúcemu efektu spôsobenému atmosférou Zeme. Tento predpoklad je nesprávny – napriek tomu, že zemská atmosféra mení zo Zeme pozorovanú farbu mesiaca, nemá vplyv na veľkosť, ktorá sa nám javí. V skutočnosti vidno Mesiac pri horizonte o 1,5% menší, ako na oblohe, pretože je vtedy ďalej o takmer jeden zemský polomer. Lom svetla v atmosfére tiež mierne zmenšuje obraz mesiaca vnímaného vertikálnym smerom. Zorný uhol Mesiaca v splne, ktorý sa dá priamo merať teodolitom, zostáva počas mesačného stúpania a klesania konštantný (odhliadnuc od nepatrných odchýlok spôsobených spomenutými vplyvmi). Fotografie Mesiaca v rôznych výškach tiež ukazujú, že jeho veľkosť zostáva rovnaká. Jednoduchý spôsob ako overiť ilúziu, je jedným okom pozorovať malý predmet (napr. 0,5 cm) pridržaný vo vystretej ruke (63 cm) pri zdanlivo veľkom Mesiaci. Keď vystúpa vyššie, pridržanie toho istého predmetu odhalí, že veľkosť Mesiaca sa nezmenila.

Klaudios Ptolemaios sa v diele Almagest pokúsil vysvetliť ilúziu Mesiaca atmosférickým lomom svetla, a neskôr ako optickú ilúziu vytvorenú kvôli zdanlivej vzdialenosti. Lom svetla znovu použil ako vysvetlenie Ibn al-Haytham (Alhazen) v knihe Veľká optika (1011 – 1022). Tento vedec tiež predložil vysvetlenie založené na ľudskom vnímaní. Argumentoval tým, že pri posudzovaní vzdialenosti sa človek riadi podľa neprekážajúcich telies vyskytujúcim sa medzi pozorovateľom a pozorovaným objektom; keďže sa však medzi Zemou a Mesiacom žiadne takéto telesá nevyskytujú, vzdialenosť sa posudzuje nepresne, a Mesiac sa na horizonte javí väčší. Prostredníctvom ďalších diel (Rogera Bacona, Johna Peckhama,Vitela a iných), založených na vysvetlení Ibn al Haythama, sa ilúzia mesiaca v 17. storočí prijala ako psychologický jav. Podľa Schopenhauera je táto ilúzia čisto záležitosťou intelektuálnou a rozumovou, netýka sa optiky alebo zmyslov. Mozog príjme od oka informáciu, a obraz Mesiaca zachytí zväčšene, pretože „naše intuitívne vnímajúce chápanie považuje všetko, čo je v horizontálnej línií za vzdialenejšie, a tým pádom aj väčšie, ako predmety viditeľné vo vertikálnej línií.“ Mozog je zvyknutý vnímať predmety pozemských veľkostí v horizontálnom smere, a tiež ako ovplyvnené atmosférickou perspektívou, tvrdí Schopenhauer. Najnovšie výskumy ilúzie Mesiaca vykonávali psychológovia špecializovaní na ľudské vnímanie. Po zhodnotení mnohých vysvetlení dospeli v r. 2002 Ross a Plug vo svojej knihe The Mystery of the Moon Illusion (Záhada ilúzie mesiaca) k záveru, že „Ani jedna teória sa nepreukázala ako víťazná“. K rovnakému výsledku dospela kniha z r. 1989 The Moon Illusion (Ilúzia mesiaca), zostavená Hershensonom, ponúkajúca 24 kapitol od rôznych autorov skúmajúcich ilúzie.