The Beatles

Hudobný štýl a jeho vývoj

V publikácii Icons of Rock: An Encyclopedia of the Legends Who Changed Music Forever, Scott Schinder a Andy Schwartz k hudobnej evolúcii skupiny The Beatles píšu, že „vo svojej prvej inkarnácii The Beatles spôsobili revolúciu v populárnej hudbe tým, že s veselou prezentáciou rokenrolu zdvihli prílivovú vlnu britských hudobníkov. Ich počiatočný dosah bol dostatočný na to, aby sa stali v svojej dobe tou najvplyvnejšou kultúrnou silou, no toto ich nezastavilo. Napriek tomu, že už v začiatkoch mali originálny štýl, ktorý bol syntézou amerického rokenrolu a R&B, v druhej polovici 60. rokov sa stali poprednými hudobníkmi, ktorí každým novým albumom rozširovali hudobné smerovanie. Kapela sofistikovanými experimentami spájala rôzne žánre, vrátane folk-rocku, country, psychedélie a barokového popu. Týmto experimentom neobetovali svoju príťažlivosť verejnosti.“[316]V knihe The Beatles as Musicians, Walter Everett porovnáva kontrastné prístupy McCartneyho a Lennona: „McCartney rozvíjal svoju tvorbu skôr ako prostriedok na zábavu a bol zameraný na zvukový kontrapunkt a iné remeselné postupy, ktoré boli v univerzálne akceptovanom obohatenom jazyku. Naopak, Lennonova vyzretá tvoba hudba je skôr ocenená ako odvážny produkt prevažne nevedomého, hľadaného, ale nedisciplinovaného umeleckého cítenia.“[317]Ian MacDonald opisuje McCartneyiho „prirodzeného tvorcu melódí - tvorca tónov schopných existovať mimo ich harmónie“. Jeho melódické línie sú charakterizované ako primárne vertikálne, zaberajúce šírku, konsonantné intervaly, ktoré vyjadrujú jeho „extrovertnú energiu a optimizmus“. Naopak, Lennonova „usedená, ironická osobnosť“ sa odzrkadľuje v „horizontálnom“ prístupe, ktorý obsahuje minimálne, nesúrodé intervaly a opakujúce sa melódie, ktoré sa spoliehajú na ich harmonický sprievod: „V podstate realista, inštinktívne držal svoje melódie blízko k rytmom a kadencii reči. Prifarboval svoje texty bluesovými tónmi a harmóniou. Dával im prednosť pred vytváraním melódií, ktoré by urobili vlastné nápadné formy.“[318] MacDonald chváli to, ako Harrison narábal so sólovou gitarou. Plnil úlohu hrať „charakteristické línie a farebné textúry“ a podporoval ňou Lennonove a McCartneyove party. Starra MacDonald označuje za „otca moderného pop/rockového hrania na bicie nástroje.“[319]

Hudobné vplyvy

Prvými vzormi skupiny The Beatles boli Elvis Presley, Carl Perkins, Little Richard a Chuck Berry.[320] Počas spoločného pôsobenia kapely medzi aprílom až májom 1962 v hamburgskom Star-Clube im Little Richard dával rady o svojej technike prezentácie piesní.[321] O Presleyovi Lennon povedal, že „Nič ho naozaj neovplyvnilo, kým nepočul Elvisa. Keby nebol Elvis, neexistoval by ani Beatles.“[322]The Beatles ovplyvnil aj Buddy Holly, Eddie Cochran, Roy Orbison[323] či The Everly Brothers.[324] Na výrazné vokálne harmónie skupiny mali vplyv umelci amerického vydavateľstva Motown. Výrazný vplyv sa pripisuje aj Little Richardovi (skupina nahrala jeho hit „Long Tall Sally“). Svoje vzory skupina nachádzala aj dlho po svojom počiatočnom úspechu. Hľadali aj nové spôsoby interpetácie hudby, či tvorby textov počúvaním ich súčasníkov ako bol napríklad Bob Dylan, The Who, Frank Zappa, The Lovin' Spoonful, The Byrds, či The Beach Boys, ktorých album Pet Sounds očaril a inšpiroval Paula McCartneyiho.[325][326][327][328] ich kreatívny líder, George Martin, pri jednom z rozhovorov poznamenal, že „málokto zapôsobil na The Beatles ako Brian Wilson.“[329] Na neskorší vývoj tvorby skupiny mal aj indický hudobník Ravi Shankar, u ktorého šesť týždňov koncom roku 1966 študoval hru na sitár Geroge Harrison

Hudobné žánre

Pôvodne skifflová skupina The Beatles v rýchlom čase prevzala vplyvy rokenrolu 50. rokov 20. storočia a pomohla presadiť popularitu priekopníkov merseybeatu.[331] Ich repertoár sa rozrástol do širokého spektra žánrov popmusic.[332] Narážajúc na ich rozsah hudobných žánrov Lennon k albumu Beatles for Sale poznamenal, že ho môžu považovať za jedno z nových country westernových LP,[333] kým Gould o Rubber Soul hovorí, že „je nástrojom, ktorý folkových nadšencov vťahuje do tábora popu.“[334]Napriek tomu, že skladba „Yesterday“ nebola prvou, v ktorej popoví hudobníci použili sláčiky, bola prvou nahrávkou The Beatles, ktorá mala prvky klasickej hudby. Gould podotýka, že „tradičný zvuk sláčikov im dopomohol k uznaniu ich skladateľských kvalít u poslucháčov, ktorí už boli alergický na drsný zvuk bicích nástrojov a elektrických gitár.“[335] V sláčikových aranžmánoch v rôznych variantách efektov pokračovali aj ďalej, napríklad v štýle viktoriánskej balady v piesni „She's Leaving Home“ (album Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band). Guild k tomu píše, že „jej slová a hudba sú plné klišé hudobnej melodrámy“.[336]Martin Strong píše, že približne od vydania nahrávky „Rain“ z roku 1966, štýl skupiny The Beatles expandoval aj smerom k psychedelickej hudbe.[337] Medzi ďalšie psychedelické nahrávky patria piesne ako „Tomorrow Never Knows“ (nahratá ešte pred skladbou „Rain“), „Strawberry Fields Forever“, „Lucy in the Sky with Diamonds“ a „I Am the Walrus“. Vplyv klasickej indickej hudby sú evidentné v Harrisonových skladbách „The Inner Light“, „Love You To“ a „Within You Without You“. Guild o posledných dvoch píše, že „v miniatúre replikujú formy rágy.“[338]Najvýraznejšou črtou kreatívneho vývoja The Beatles bola inovácia. Hudobný historik a klavirista, Michael Campbell, hovorí, že „pieseň A Day in the Life je príkladom toho, čo The Beatles dokázali dať do jedinej nahrávky. Zdôrazňuje kľúčové prvky ich hudby: predstavy o zvuku, pretrvávanie melodickej línie a úzku koordináciu medzi slovami a hudbou. Predstavuje novú kategóriu piesne - sofistikovanejšiu ako pop... a jedinečne inovatívnu. Ťažko sa hľadá nejaká podobná pieseň, klasická, či ľudová, ktorá tak imaginatívne spája toľko rozličných prvkov.“[339] Profesor filozofie, Bruce Ellis Benson k tomu dodáva, že „Beatles nám ponúkajú úžasný príklad toho, ako môžu byť prepojené také rozličné vplyvy ako keltská hudba, R&B, či country and western.“[340]Spisovateľ, Dominic Pedler, trasu prieniku The Beatles cez hudobné štýly opisuje slovami, že „bez postupného prechodu od jedného žánru k druhému (ako sa to niekedy bežne stáva), skupina paralelne zvládala hlavný prúd chytľavých hitov spolu so zdokonaľovaním rocku a jeho spájaním so širokou škálou iných vplyvov od country po teatrálnosť vaudeville. Jednou z týchto tém sa im stala folková hudba, ktorá bola základom pre ich neskoršiu tvorbu, pre ktorú nachádzali inšpiráciu v indickej klasickej hudbe a filozofii.“[341] S postupným narastaním vzájomného napätia sa stával lepšie rozlíšiteľným aj ich individuálny vkus. Minimalistický obal Bieleho albumu kontrastoval s komplexicitou a rozvetvenosťou hudby, ktorú tento projekt obsahoval. Nájde na ňom kompozíciu Johna Lennona „Revolution 9“, ktorá je v štýle musique concrète (nesporne ovplyvnený Yoko Ono), country pesničku Ringa Starra, „Don't Pass Me By“, slávnu Harrisonovu rockovú baladu, „While My Guitar Gently Weeps“, či McCartneyom vyskladanú proto-metalovú nahrávku „Helter Skelter“.[219]

Členovia skupiny

Hlavní členovia John Lennon – spev, rytmická a sólová gitara, klávesy, harmonica, basová gitara (1960–1969) Paul McCartney – spev, basová gitara, rytmická a sólová gitara, klávesy, bicie nástroje (1960–1970) George Harrison – rytmická a sólová gitara, spev, sitar, basová gitara, klávesy (1960–1970) Ringo Starr – bicie nástroje, perkusie, spev (1962–1970)