The Beatles

Abbey Road, Let It Be a rozpad skupiny

Oficiálne vyšiel album Let It Be ako posledný, no väčšia časť z neho bola nahratá pre albumom Abbey Road. Impulz na tento projekt pochádza podľa slov Martina z myšlienky, ktorá sa pripisuje Paulovi McCartneyimu. Paul navrhol, aby „nahrali z nového hudobného materiálu album. Po naskúšaní by ho potom zahrali naživo pred. Tento premiérový koncert by nakrútili na film“.[221] Réžiu projektu mal Michael Lindsay-Hogg z Twickenham Film Studios. Dokument, ktorý nakrútili s pracovným názvom Beatles at Work, mal trvať jednu hodinu. Materiál na tento film sa z väčšej časti nakrúcal začiatkom januára 1969.[221][222] George Martin hovoril, že práca na projekte „mala ďaleko od zábavy. Bolo to v období, keď vzťahy medzi Beatles boli na bode mrazu.“[221] Lennon opísal tieto zväčša improvizované stretnutia ako „peklo... najhoršie... na Zemi“, a Harrison, ako „to najhoršie v ich histórii“.[223] Podráždený obidvoma ako McCartneyom, tak aj Lennonom, Harrison z nahrávania na päť dní odišiel. Keď sa vrátil, vyhrážal sa, že pokiaľ neskončia reči o koncertnom vystúpení opustí skupinu. Chcel aby sa skôr sústredili na dokončenie nového albumu, ktorý mal mať názov Get Back. Použiť mali skladby, ktoré boli určené na televízny špeciál.[224] Požiadal tiež, aby prestali spolupracovať s Twickenhamom a prešli k novozaloženej spoločnosti Apple Studio. Ostatní členovia kapely súhlasili, no mysleli zároveň aj na to, aby sa zachránili nakrútený materiál z televíznej produkcie, ktoré by mohli byť použiteľné pre film.[225]Budova Apple Corps, na jej streche The Beatles hrali posledný koncertAmerický soulový hudobník Billy Preston (v r. 1971) bol nakrátko, v projekte Get Back, v úlohe piateho Beatle.V snahe zmierniť napätie v kapele a zlepšiť kvalitu jej živého zvuku, zavolal Harrison hráča na klávesové nástroje, Billyho Prestona, ktorý s nimi počas posledných deviatich dní participoval ako „piaty Beatle“.[226] Preston bol uvedený aj na singli piesne „Get Back“. Bol jediným hudobníkom, ktorý kedy dostal takéto uznanie na oficiálnom vydaní hudobného nosiča skupiny The Beatles.[227] Na záver skúšok sa kapela nedokázala zhodnúť na mieste koncertu. Odmietli niekoľko nápadov vrátane člna na mori, vystúpenia v blázinci, či niekde na tuniskej púšti a zamietli aj Koloseum.[221] Nakoniec sa zhodli na tom, že to bude na streche budovy firmy Apple Corps v Londýne. Posledné koncertné vystúpenie skupiny The Beatles sa teda konalo a bolo nakrútené na film na tomto mieste dňa 30. januára 1969.[228] O päť týždňov neskôr začal technik Glyn Johns, ktorého Lewisohn označil za „neoficiálneho producenta“ Get Back, kompletizovať album. Mal na túto prácu „voľné ruky“, no skupina sa „od projektu dištancovala“.[229]

Skupina po smrti Epsteina potrebovala obsadiť miesto finančného poradcu. Lennon, Harrison a Starr mali tip na Allena Kleina, ktorý manažoval The Rolling Stones a soulového speváka, Sama Cookeho.[230] Podľa McCartneyiho to mali byť Lee a John Eastmanovci, ktorí boli otcom a bratom jeho manželky, Lindy,[231] ktorú si vzal 12. marca toho roku.[232] Dohodnúť sa nedokázali, a tak sa z Kleina stal obchodný manažér a Eastmanovci boli dočasne poverení právnymi službami pre skupinu The Beatles.[233][234] Nasledovali ďalšie konflikty a finančné problémy.[230] Potom ako boli zrušené vzťahy s Eastmanovcami, sa dňa 8. mája Klein stal jediným manažérom kapely.[235] McCartney odmietol podpísať manažérsku zmluvu s Kleinom, no napriek tomu bol ostatnými členmi skupiny prehlasovaný.[236]Po skúsenostiach s výrobou albumu Get Back, kedy všetko nasvedšovalo, že The Beatles spolu s tvorbou skončili, prekvapil McCartney Martina žiadosťou, aby šla kapela do štúdia a nahrala ďalší štúdiový album.[237] Prvé nahrávanie albumu Abbey Road začalo 2. júla 1969.[238] Lennon, ktorý odmietol Martinov návrh, aby album bol vo formáte „jednej prepojenej hudobnej skladby“ chcel aby jeho a McCartneyova hudby bola oddelená na dvoch stranách vinylového LP.[239] McCartney navrhol kompromis, aby sa na prvú stranu albumu nahrali jednotlivé skladby a druhá strana by mala pozostávať zo skupín vzájomne prepojených skladieb.[239] Dňa 4. júla 1969 vyšiel prvý oficiálny sólový singel člena skupiny The Beatles. Bola to Lennonova skladba „Give Peace a Chance“, ktorá vyšla ako dielo skupiny Plastic Ono Band. Dňa 20. augusta 1969 boli spolu všetci štyria členovia skupiny The Beatles v jednom nahrávacom štúdiu naposledy. Bolo to pri skompletizovaní a zmixovaní piesne „I Want You (She's So Heavy)“.[240] Lennon oznámil svoj odchod do zvyšku skupiny 20. septembra, no súhlasil so zadržaním verejného ohlásenia odchodu. Chcel tým zabrániť prípadným komplikáciám pri predaji ich spoločného práve vychádzajúceho albumu.[241]Album Abbey Road vyšiel šesť dní po Lennonovom odchode z kapely, a za tri nasledujúce mesiace sa z neho predalo 4 milióny kópií. Dostal sa na vrchol britských hudobných rebríčkov, kde zotrval sedemnásť týždňov.[242] Druhá skladba albumu, „Something“, bola prvou a jedinou piesňou, ktorú skomponoval Harrison a vyšla ako A-singel skupiny The Beatles.[243] Celkovo mal Abbey Road zmiešanú odozvu. Jeho druhá strana so spojenými skladbami bola prijímaná s väčším uznaním.[242] Unterberger album označil za „vydarenú labutiu pieseň“, ktorá obsahuje „nekoľko najlepších harmónií, aké sa dajú počuť v rockovej histórii“.[244] Muzikológ a spisovateľ, Ian MacDonald, vidí album ako „nestály a prázdny“ napriek tomu, že znie ako keby bol jednotný súdržný, čo je podčiaknuté prepojením niektorých jej skladieb.[245] Martin ho považuje za svojho favorita medzi albumami kapely, Lennon hovoril, že je „kvalitný“, no „nie v ňom žiadny život“. Nahrávací technik Geoff Emerick hovorí, že výmena štúdiového elektrónkového mixážneho pultu za tranzistorový, prinieslo zmenila zvuk nahrávok. Skupina bola frustrovaná, lebo sa jej zdal, že zvuk hudby sa stal v porovnaní s predchádzajúcimi albumami menej kvalitný.[246]

Dňa 3. januára 1970 pre projekt Get Back The Beatles bez Lennona nahrali (bol v tom čase v Dánsku) Harrisonovu skladbu „I Me Mine“.[247] V marci dal Klein nahrávky k albumu, ktorý sa už volal Let It Be americkému producentovi Philovi Spectorovi, ktorý práve pracoval na Lennonovom sólovom singli „Instant Karma!“.[248] Pri práci na mixovaní a prehrávaní hudby, Spector prerobil zvuk viacerých skladieb, ktoré mali pôvodne znieť ako koncertné nahrávky. McCartney bol nespokojný s producentovým prístupom, obzvlášť nespokojný s tým ako do skladby „The Long and Winding Road“ pridal štrnásťčlenný spevácky zbor a orchester s 36 hudobními nástrojmi.[249] Požiadavky McCartneyho, aby sa tieto zmeny v piesni vrátili boli ignorované,[250] a tak sa 10. apríla 1970 rozhodol zo skupiny oficiálne odísť. Bolo to týždeň predtým ako vyšiel jeho debutový sólový album.[249][251]Album Let It Be, ktorý produkoval Phil Spector vyšiel 8. mája 1970. Sprevádzal ho posledný singel skupiny The Beatles, „The Long and Winding Road“, ktorý vyšiel iba na americkom hudobnom trhu.[161] Dokumentárny film Let It Be, ktorý šiel do kín ešte v tom istom mesiaci, získal Oscara za najlepšiu originálnu filmovú hudbu.[252] Viacerí kritici sa zhodli na tom, že hudba vo filme znie lepšie ako tá, ktorá je na albume.[253] Napriek tomu, že si album vyslúžil negatívne, niekedy až nepriateľské hodnotenia Unterberger si myslí, že je skôr iba podceňovaný.

Nachádza na ňom viacero dobrých momentov: od hard rocku v piesni „I've Got a Feeling“, alebo aj v „Dig a Pony“, chváli tiež titulnú nahrávku „Let It Be“, či pôvodný titul „Get Back“, ako aj folkový kúsok „Two of Us“, v ktorom spolu harmonizujú Paul a John.[254] Dňa 31. decembra 1970 dal McCartney žalobu, v ktorej požadoval zrušenie zmluvného partnerstva Beatles.[255] Nasledovali právne spory, ktoré pokračovali dlho od ich rozpadu. Formálne sa rozpustenie skupiny podarilo dosiahnuť až 29. decembra 1974,[256] v čase keď, ho svojim podpisom John Lennon potvrdil na dovolenke, ktorú s rodinou trávil vo Walt Disney World Resorte na Floride.[257]