Rímske Cisárstvo

Home Rimske cisarstvo Octavianus Augustus Marcus Antonius Pax Romana Gaius Iulius Caesar Limes Romanus Tiberius Nero Caligula Claudius

Rímske cisárstvo (lat. Imperium Romanum)

-je obdobie Rímskej ríše od získania moci Octavianom až do jej zániku.

-Prvým cisárom sa stal Octavianus. Keď porazil Antónia, dal sa voliť každý rok konzulom a stal sa natrvalo jediným vládcom Ríma dňa 16. januára 27 pred Kr.. Titul Augustus v preklade znamená „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu, si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.

-Premena republiky na cisárstvo či principát, ako sa jeho prvé štádium označuje, bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky republikánskeho zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom senát, ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcii rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života

-Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej byrokratickej správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete. Za oficiálny program svojej zahraničnej politiky vyhlásil Pax Romana: rímsky mier“ t. j. mier nanútený a zabezpečený presilou rímskych zbraní. Najväčšie zahraničnopolitické úspechy zaznamenal na východe.

-Prvé obdobie sa nazýva principát, cisár sa delí o moc so senátom. Jeho vznik bol dôsledkom neschopnosti riešiť krízové javy republikou. Sústredenie moci v rukách jednotlivca sa ukázalo byť prijateľným východiskom. Prvým cisárom sa stal Gaius Iulius Caesar Octavianus, prezývaný Augustus – vznešený. Dodržiaval niekoľko republikánskych koreňov ako tribunát, zaručoval mu zákonodarnú moc a osobnú nedotknutosť, cenzúra mu umožnila vylúčiť zo senátu opozíciu, funkcia prekonzula bola spojená s najvyšším vojenským vedením, úrad najvyššieho pontifika mu dodal vážnosť v náboženskej oblasti. O republikánskych koreňoch cisárskej moci svedčí aj titul princeps, podľa neho sa nazýva prvé obdobie cisárstva.

Bezpečnosť ríše a jej územný rozmach boli v rukách rímskej armády. Tvorilo ju 25 légií po šesťtisíc vojakov a pomocné zbory rozmiestnené najmä na pevnosťami chránenej hraničnej línii – Limes Romanus. Po Augustovej vláde na čelo ríše nastúpil Tiberius. Začiatok jeho vlády je poznamenaný vzburami légií na Rýne a na Dunaji. Vzbúrenci ponúkli Germanikovi, Tiberiovmu adoptívnemu synovi cisársku hodnosť. On ju síce odmietol, ale v Tiberiových očiach sa nezbavil podozrenia a bol poverený zvláštnou diplomatickou úlohou na východe, pri plnení ktorej zomrel za nejasných okolností. Za Tiberia sa prestali schádzať volebné ľudové snemy a dosadzovanie úradníkov sa stalo cisárovou záležitosťou. Veľkú moc tu však získali prétoriáni, ktorí boli zhromaždení do jedného tábora na okraji Ríma.

Back to Top