Každý z nás má právo

Každý z nás detí má svoje pravo. Taktiež sa asi aj každý z nás stal obeťou diskriminácie, psychického, fyzického či elektronickeho násilia, ale aj tým, že nesmel vyjadriť svoju vlastnú mienku a  nemal právo na svoje súkromie.

Ja som často bola obeťou diskriminácie v našej triede. Vždy som ja bola za všetko vinná a vždy som ja bola tá, ktorú nikto nemal rád. Vždy keď sme šli na výlet, v autobuse som sedela sama. Keď si obeťou diskriminácie, je ti veľmi ťažko a často sa citiš ako keby ťa nenávidel celý svet. Už som sa naučila, že keď si odhodený, netreba pozerať na iných a nemusíš si pred nich kľakať, aby ťa mali radi. Myslím si, že aj tým ktorí diskriminujú iné deti by nebolo milo keď by to cítili na svojej vlastnej koži. Doteraz som písala iba o psychickej diskriminácii, ale v škole jestvuje aj fyzické násile. Na chodbe často vidieť chlapcov, niekedy aj dievčatá ako sa biju. Niekedy je to z hry, niekedy z nejakých iných dôvodov, ale predsa to existuje. Doteraz som písala o žiakoch, ale čo je aj s učiteľmi? Aj oni majú svoje práva, ako aj my deti. Niektoré deti počas vyučovania neposlúchajú. Deti sú zlé voči učiteľom, ale keď sú učitelia takí voči nim, deti sa ihneď  žalujú.

Toto možno nie je veľa, ale si myslím, že celkom stačí. Viem, že téma bola detské práva a že som mohla aj viac o tom napísať, ale pre mňa je toto celkom dosť, aby som poukázala na detské práva, ale aj na to ako deti tie svoje práva aj zneužívajú.

Žiak: 
Sara Škablová